Španielsko - Jaskyňa Altamira

Michal Uriča

Na začiatok augusta sme dostali pozvanie na svadbu našich priateľov Sandry a Filipa, ktorá sa uskutočnila v Španielskom Gijóne. Práve v tom čase sa konal Jaskyniarsky týždeň v Demänovskej doline, ktorý ma nesmierne lákal, nič sa však nedalo robiť, svadba bola naplánovaná a letenky zaistené už asi pol roka vopred.

Na druhej strane sa mi však ako náplasť podarilo konečne dostať do jaskyne Altamira, ktorú sme si už minulý rok nestihli pozrieť. Tentokrát sme si túto šancu nenechali utiecť a na trase medzi Bilbaom a Gijónom sme sa ubytovali v kempe neďaleko prekrásneho mestečka Santillana de Mar.

Jaskyňa Altamira

Cueva Altamira bola ľudom známa od roku1868, kedy došlo k odkrytiu jej vchodu pri odstreloch v blízkom kameňolome. Avšak až v roku 1879 Marcelino Sanz de Sautuola s dcérou Máriou objavili hlbšie v jaskyni slávny strop, na ktorom sa nachádzajú prehistorické maľby, dnes považované sa vrcholné dielo staršej doby kamennej. V jaskyni, ktorej sa okrem iného dostalo napríklad i pomenovania „Sixtínska kaplnka praveku“, sa nachádza na strope maľba skupiny 25 zvierat. V roku 1977 bola jaskyňa pre verejnosť uzatvorená a doteraz v nej prebieha intenzívny vedecký výskum. Dôvodom bolo zvýšenie teploty, koncentrácie oxidu uhličitého a vlhkosti, čo malo za následok škody na vzácnych maľbách. 17. júla 2001 španielsky kráľ Juan Carlos slávnostne otvoril vernú kópiu jaskyne, ktorá býva označená ako Altamira II, La Nueva Cueva de Altamira či Altamira Neocave. Po jej otvorení si ju v priebehu štyroch mesiacov prišlo pozrieť okolo 200 000 návštevníkov!

Prehliadka repliky

Je 9.00 ráno a my čakáme pred bránou, auto stojí na chodníku, ani na parkovisko nás nevpustia. Do areálu nevpúšťajú nikoho, ani tých, ktorí vlastnia vstupenky. Ľudí pribúda, najmä tých, ktorí rovnako ako my vstupenky nemajú. Presne o 9.30 uniformovaní páni otvárajú brány Museo de Altamira a my vstupujeme do pokladne, kde si kupujeme lístky na prehliadku jaskyne. Dostávame ich na 10.30, dovtedy máme čas na prehliadku priľahlého múzea, ktorú ešte dokončujeme po návšteve „jaskyne“. V múzeu sú veľmi pútavým spôsobom predstavené podmienky vzniku jaskyne, spôsob života jej obyvateľov, sú tu ukážky vykopávok, rôzne modely či figuríny. Neostáva len pri statických ukážkach, mnohé panely sú ozvučené a nechýbajú ani videoukážky, z nich nás najviac zaujali paralely medzi prehistorickým obyvateľstvom jaskyne a dnešnými eskimákmi, aborigénmi či krovákmi.

O 10.30 teda vstupujeme za impozantné zasúvacie dvere, ktoré sa za nami s rachotom z reproduktorov zatvárajú, a presúvame sa v čase. Moje predstavy umelej jaskyne boli rozpačité, ale myslím, že výsledok sa autorom nadmieru vydaril. Všetko pôsobí veľmi realistickým dojmom, ukážka spôsobu života a aktivít rodinky v jaskyni je vyobrazená projekciou na sklenený panel, až nadobúdam pocit, že sme v skutočnosti medzi týmito ľuďmi. Nasleduje zostup do „srdca“ pamiatky, a to k maľbám na strope. Tých je tu skutočne neúrekom, a jednotlivé druhy sú viac či menej rozpoznateľné, prehistorickí maliari tu ukázali svoje umenie. Výklad je siahodlhý, pre mňa však bezcenný, pretože prebieha len v španielčine a pre mňa zrozumiteľné dos cervezas som nezapočul ani raz... Tak si vypomáham aspoň skladačkou v angličtine, ktorú sme vyfasovali pri vstupe.

Po ukončení prehliadky jaskyne a zvyšku múzea sa vydávame ešte na prechádzku pekne upraveným areálom smerom ku skutočnej jaskyni. K nej sa dostávame asi na vzdialenosť sto metrov, ďalej je cesta zahradená, tak fotíme aspoň jej vchod.

Plní dojmov opúšťame areál jaskyne Altamira a i keď sme navštívili „len“ umelú jaskyňu, prehliadka bola natoľko verná, že naše očakávania boli dostatočne naplnené. Ak Vás teda popri samotných jaskyniach zaujíma aj niečo viac z histórie ich osídlenia a využitia našimi predkami, jaskyňu Altamira môžem len odporučiť na prehliadku.