Tri dni v Moravskom krase

Katarína Mičúchová

Po roku sme opäť prijali pozvanie Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy a strávili predĺžený víkend s cieľom vychutnať si podzemnú krásu na Morave. Po pozitívnych skúsenostiach z predchádzajúcich dvoch ročníkov speleoexkurzií sa zoznam zúčastnených nerodil dlho. Okrem členov JK Strážovské vrchy (organizátor) a členov Jaskyniarskej skupiny A. Vallu doplnili osemdesiatku výletníkov ich rodinní príslušníci, turisti a ďalší jaskyniarski nadšenci. Vopred objednané nádherné počasie nám umožnilo návštevu ôsmich jaskýň, kultúrne vyžitie aj oddych.

V Zbrašovských aragonitových jaskyniach nás už očakávala správkyňa Bára Šimečková. A že jej to naozaj mimoriadne pútavo „mluví“, nám dokázala hneď v prvých minútach. V jaskyniach zaujímavých unikátnou výzdobou vytvorili teplé kyselky tzv. gejzírové stalagmity. Sú to zospodu týčiace sa kvaple, ktorým voda s prímesou oxidu uhličitého v strede vyhĺbila diery. Za zmienku určite stojí aj dômyselný elektronický systém, ktorý v jaskyni sústavne monitoruje prítomnosť CO2 a v prípade potreby ho odsáva a odvádza na povrch. Návštevníci sú tak dokonale chránení pred nebezpečenstvom otravy týmto plynom.

V mieste nášho ubytovania, obci Sloup, sa nachádzajú sprístupnené Sloupsko-šošůvské jaskyne. V nich sme mali možnosť vidieť kostrové nálezy neandertálca, jaskynných medveďov, hyen, levov a iných historických živočíchov. Okrem nádhernej kvapľovej výzdoby v Eliškinej sieni sme si prehliadku spestrili otestovaním výnimočnej akustiky jaskyne. Na Kráľovej holi v podaní Bohuša, Dobra, Jana a Mira nám zimomravčilo po chrbtoch ešte dlho.

Piatkový večer si väčšina z nás vyhradila vybaľovaniu zásob a zoznamovaniu sa. Pätnásti jaskyniari v sprievode skúseného domáceho Franciho Musila stihli absolvovať aj náročný Nový Sloupský koridor. Nezľakli sa ani zostupu po rebríkoch do 80-metrovej hĺbky a postupne sa jaskynnými chodbami dostali až po Šošůvecký dóm. To, že po rovnakých rebríkoch sa budú musieť dostať aj na povrch, zistili niektorí až na dne vstupnej priepasti...

Počas večera sa na prekvapenie prítomných predstavila formujúca sa skupina Speleomoštenec. Aj keď zatiaľ má na konte namiesto veľkolepých objavov iba spoločnú uniformu, práve tá môže byť prvým krokom k zdravej konkurencii voči ostatným klubom; necháme sa prekvapiť.

Slnečnú sobotu sme vyštartovali za poznávaním Moravského krasu rozdelení na tri skupiny. Naša sa vybrala najprv do Kateřinskej jaskyne. Návštevníkov zaujme najmä niekoľko metrov vysokými stalagmitmi. Nachádza sa neďaleko známej priepasti Macocha. Tú sme si dôkladne pozreli z jej okraja na samom vrchu aj z miesta o 138 metrov nižšie – z dna priepasti. Práve dno rozdeľuje prehliadku Punkevnej jaskyne na suchú a mokrú časť. Klasickú jaskynnú „turistiku“ tu strieda plavba motorovým člnom po podzemnej riečke Punkve. Druhá skupina účastníkov zájazdu absolvovala prehliadku týchto jaskýň v opačnom poradí, neveľká tretia skupina, zložená prevažne z jaskyniarov a jaskyniarok, namiesto Kateřinskej jaskyne navštívila s Francim Novú Amatérsku jaskyňu, súčasť najdlhšieho jaskynného systému v Českej republike.

Tam, kde sa v jednej miestnosti ocitnú jaskyniari, gitara a husle, nemôže byť ticho a smutná nálada. Z vlastných skúseností vieme, že o tichu a tobôž o smútku sa v tomto prípade nedá hovoriť ešte ani po hodine, dvoch či troch. Veď prečo aj, keď sme sa po dlhom čase opäť stretli a spolu nám to tak skvele ladí?! Do budúcnosti ostáva iba premyslieť, či je na druhý deň naozaj nevyhnutné kruté vstávanie zároveň s vychádzajúcim slnkom...

Nedávno sprístupnený Výpustek, ktorý sme si prezreli v nedeľu dopoludnia, doplnil mozaiku navštívených jaskýň najmä svojím netradičným využitím pre potreby armády ešte v nedávnej minulosti. Sily nám v ten deň stačili aj na návštevu zaujímavého múzea vo Větrníku v Rudici, veľkého barokového kostola v Křtinách a s Moravským krasom sme sa rozlúčili v nesprístupnenej jaskyni Býčí skála. Skupina dvanástich statočných sa v tom istom čase brodila vo vode tečúcej do Býčej skaly z Jedovnického rybníka – pravda, nie na povrchu, ale chodbami jaskyne Rudické propadání. Ide o náročnú dlhú jaskyňu s množstvom brodov, traverzov a so zostupom, resp. výstupom po sústave rebríkov v dĺžke 90 metrov.

Aj vďaka ich výbornému sprievodcovi Francimu sme o pár hodín mohli vyraziť smerom na Slovensko v rovnakom počte a zložení, ako sme rodnú hrudu opúšťali. Azda len unavenejší, bohatší na zážitky, kamarátstva a s presvedčením, že o rok to bude rovnako úžasné.