Dolina Jasenová – Jaskyňa ťažkej hlavy, 27. 4. 2008

Ivan Pohanka

Lokalita: Dolina Jasenová

Účastníci akcie: Bohuslav Kortman, Ivan Pohanka, Miloš Pohanka

V sobotu večer sme plánovali, do ktorých končín zamierime na nedeľňajšej jaskyniarskej akcii. Bohuš mal večerné vysielanie v rozhlase s plánovaným príchodom domov o 2 – 3 hodine v noci. Chcelo by to teda niečo ľahšie na zrekreovanie. Voľba padla na dolinku Jasenová pri Sádočnom.

Vyrazili sme v nedeľu o 9. h traja – Bohuš, ja a môj sedemročný syn, ktorý už viackrát žobronil, aby som ho zobral so sebou do jaskyne. V pláne bola ľahká „povrchovka“, tak si vravím, nech skúsi aj Miloš.

Cieľom bolo pozrieť, aký je stav vody v krasových prameňoch Zigušická a Urícka studňa, povrchový prieskum terénu aj za pomoci prútika – virgule a zlanenie na nedostupný výklenok v neďalekej skalnej stene. Podľa domácich by tam mala byť jaskyňa.

Počasie bolo vynikajúce, horšie to bolo s cestou od Sádočného hore dolinou. Poľná cesta poznačená ťažbou dreva bola zjazdná len vďaka pevným nervom vodiča. Auto sme nechali na konci lúky a pokračovali peši. Miloša ako najmenšieho člena výpravy sme pasovali za lanonosiča. S lanom preveseným krížom cez plece sa statočne ťahal celú cestu.

Zigušická studňa i menšie pramene povyše nej boli bez vody (podľa virgule sa nachádzala hlbšie), v Uríckej studni jej bol dostatok a vytekala prúdom. Virguľa ukázala, že hlavný prítok vody do Uríckej studne je zo svahu napravo od prameňa, v ktorom naši jaskyniari preskúmali niekoľko menších, zatiaľ nezameraných  jaskýň.      

My sme však išli ďalej hore dolinou a na malej lúčke sme zabočili vľavo popod skalné rady. Žľabom sme vystúpali až na zvážnicu, čo vedie k Priepasti medzi Kačkami. Tesne pod zvážnicou, kde sa vraj voľakedy nachádzal otvor priepasti, virguľa ukázala väčší priestor prechádzajúci popod zvážnicu v hĺbke okolo 60 metrov a po asi 200 – 300 metroch chôdze hore zvážnicou ďalší väčší podzemný priestor v menšej hĺbke tiahnuci sa šikmo dolu skalnatým svahom, spadajúcim strmo do doliny z jej ľavej strany. Tadiaľ sme sa zišli na neudržiavanú zvážnicu a potom znova zostupovali nižšie do doliny. Cestou sme sa pristavili pri niekoľkých skalných previsoch a dierach, až sme prišli k hľadanej skalnej stene s jaskyňou.

Lano sme uviazali o kmeň buku. Prvý zlaňoval Bohuš. Urobil zbežný prieskum jaskyne a o 15 min stál opäť na skalnom výklenku pred ňou, odkiaľ sa spustil dolu na úpätie skaliska. Nahovoril ma, aby som si to vyskúšal aj ja. Prvé chvíle na lane boli dosť rozpačité a vôbec nie také ľahké ako vo filmoch. Postaviť sa na okraj skaly a chrbtom vykročiť do prázdna chce trochu sebazaprenia. Ale o chvíľu som  aj ja stál na výklenku pred jaskyňou, asi 10 m nad zemou. Za vchodom s nafúkaným lístím sa jaskyňa delí do dvoch chodieb. Priestrannejšia ľavá mierne stúpa a po niekoľkých metroch sa v nej možno posadiť. Z toho priestoru sa dá preliezť do viac-menej vertikálnej pukliny, z ktorej vedie nahor úzky komín. Podľa napadaného lístia v pukline je zrejmé, že komín vyúsťuje na povrch; spojenie sme potvrdili aj hlasným zavolaním. Pravá chodba smeruje mierne nadol, ale je príliš tesná. Komunikuje s povrchom úzkou puklinou, ústiacou sprava na úzke pokračovanie spomínaného výklenku, po ktorom sa dá dostať k ďalšiemu nízkemu otvoru, pokračujúcemu hlbšie dovnútra skalnej steny, ale zatiaľ neprieleznému. V jaskyni, ktorá môže byť dlhá asi 15 – 20 m, je po stenách biely mäkký sinter.

Pri vymýšľaní názvu pre jaskyňu sme vychádzali z informácie starostu Sádočného o prvom a zrejme dovtedy jedinom jej návštevníkovi, po ktorom v nej zostali zvyšky montérkovej blúzy. Bližšie súvislosti určite objasní Bohuš pri niektorom z jaskyniarskych táborových ohňov.

Zlaňovanie sa mi celkom zapáčilo, a tak som sa na lane spustil ešte raz na stupienok o 10 m naľavo od jaskyne. Aj tam je malá dutina, ale bez pokračovania. Všetky otvory vrátane opísanej jaskyne vznikli na výraznej šikmej poruche (medzivrstevnej škáre) pretínajúcej naprieč skalnú stenu asi v 2/3 jej výšky. Ďalšie by mohli byť pod stenou na jej úpätí. Naľavo od nej je menšie skalisko s malou jaskyňou. Dnu sa dá sa ľahko vliezť; na svoje si tak konečne prišiel aj Miloš. Bohuš, ktorý mu robil spoločnosť, jaskynku s dostupnou dĺžkou približne 6 m orientačne preskúmal. Kúsok nižšie vo svahu pod skalou zaregistroval ešte jeden otvor do menšej jaskyne, ktorú bude treba preskúmať a spolu s ostatnými zamerať.   

Cestou dolu strmým svahom sme ešte urobili pár fotiek na pni mohutného buku a ponáhľali sa k autu. Z lúky nad Uríckou studňou sme zniesli odpadky, ktoré tam ležali zrejme poriadne dlho. Bohuša potešilo, že pri prameni, ktorý vlani s viacerými členmi jaskyniarskeho klubu upravili, označili informačnou tabuľou a vystrojili lavičkou, sedeli na lavičke spokojní domáci výletníci. Spokojní sme boli aj my s Milošom a po našom návrate domov okolo 5-tej poobede i manželka, ktorá sa už strachovala, kde sme tak dlho...