Keď pri kopaní povzbudzujú jelene

Michal Uriča

Lokalita: Pružina-Priedhorie (nad Babirátkou)

Účastníci akcie: Bohuslav Kortman, Michal Uriča

Dohodli sme sa s Bohušom, že v nedeľu 21. 9. 2008 podnikneme nejakú akciu. Keďže obaja sme poobede mali už ďalšie povinnosti, zraz sme naplánovali na siedmu hodinu ráno.

Po prebudení a pri pohľade z okna sa mi príliš nechce do sveta. Zachmúrená obloha a dážď, ideálne počasie na spánok. Našťastie hlad po jaskyni je silnejší a o siedmej ma Bohuš vyzdvihuje na autobusovej zastávke, kde som sa ukryl pred dažďom. Na akciu už neprišiel nikto iný, do nečasu sa teda vyberáme len dvaja. Chvíľu váhame a dumáme, kam sa dá ísť vo dvojici pracovať, a nakoniec definitívne volíme Jazvečiu jaskyňu, kde sme už tento rok nejakú tú bandasku hliny a kamenia vytiahli. V Tŕstí Bohuš zachádza na bočnú cestu, ktorá vedie cez Ritku a Radotinskú tiesňavu do Priedhoria, a pred Babirátkou odbočujeme do lesa, kde po asi sto metroch nechávame auto. Vystupujeme z auta, aby sme sa prezliekli, a vtom nám jeden z parohatých obyvateľov lesa niekde nablízku svojím mocným ručaním pripomína, aké je aktuálne obdobie – ruja.

Po príchode do jaskyne nachádzame pracovné pomôcky z predchádzajúcej akcie – sekáč, bandasku i lano, takže výhovorky pre prípad neúspechu akcie sa obmedzujú už len na napadnutie lesnou zverou. V jaskyni sa však neubytoval žiaden tvor, a tak začíname kopáčske aktivity. Prvý sa dolu plazí Bohuš a po chvíli sa zdola začínajú ozývať tlmené zvuky úderov motyky, ostré rany kladiva na sekáč a z času na čas i výkrik „ťahááááááj“. Ja sa zatiaľ vonku v chlade snažím zahriať tak, že vŕšim tesne pred vchodom do jaskyne kamene s cieľom postaviť malú stienku. Z doliny sa z času na čas ozve ručanie jeleňov; teší ma, že máme i fanúšikov, ktorí neskôr po vystriedaní povzbudzujú aj Bohuša. Po deviatich plných bandaskách môj spoločník spotený vylieza a ja sa celý rád plazím dole, aspoň sa zahrejem. Nachádzam tu zlomenú malú motyčku, ktorá nevydržala odpor zasintrovaného kamenia a hliny prerastenej korienkami. Hovorím si, že tú odlomenú čepieľku by sme mali niekde v jaskyni zakopať, o generáciu neskôr by ju možno niekto našiel a vyhlásil za nález z doby železnej. Šťastie pri kopaní najskôr skúšam s veľkou motykou, príliš to však nefunguje. Potom skúšam sekáč, po ktorom bijem kladivom.  Tiež to nie je veľká výhra, málo muziky za veľa peňazí. Začínam teda do zasintrovaného kamenistého sedimentu búšiť len kladivom. Konečne vidím výsledky a búšim tak intenzívne, že sa kladivo niekoľkokrát rozpadá na dva kusy. Po naplnení desiatich bandasiek vyliezam spotený aj ja a posielam Bohuša na obhliadku. Povzbudzujem ho, že zatiaľ o jednu bandasku vediem. Bohuš dolu ešte chvíľu búši a posiela mi hore dve plné bandasky, takže o jednu vedie. Na ďalšie pretekanie už však neostáva čas.

Výsledkom nášho tri a polhodinového úsilia je 21 vykopaných bandasiek, rozšírenie chodby a posun o asi pol metra. Bohuš sa ešte nasunul do úzkeho pokračovania kopanej plazivky, ktorá pokračuje ďalej, no zužuje sa asi na veľkosť dlane. Dolu v jaskyni cítiť aj jemný prievan, uvidíme teda, kam sa na ďalších akciách ešte dokopeme. Hoci aj bez hlasitej podpory ručiacich fanúšikov...