Mesačný tieň 10-13.9.09

Text: Milo Lisý, Foto: Gabi Jakab

V dňoch 10.-13.9.2009 som mal tú česť zúčastniť sa akcie v druhej najhlbdlhšej slovenskej jaskyni. Šiel som tam v očakávaní solídneho športového výkonu a môžem povedať, že toto očakávanie sa mi splnilo minimálne na 120%.

Nástup k jaskyni so slušným nákladom trvajúci cca 3 hodiny sa mi ako zarytému vysokohorskému turistovi zdal vcelku jednoduchý. Vlastne v duchu som sa pripravil na čosi ťažšie. Potom to však začalo byť zaujímavé. Veselá bola už 25metrová vstupná šachta. Dva transporťáky a hlavne potreba počas zlaňáku zmeny ich upevnenia na mojej maličkosti mi naznačili, že cesta do prvého bivaku bude podstatne hodnotnejšia. Makali sme v trojici - Gabika Majerníčková, Gabi Jakab a ja. Úžiny za vstupnou šachtou, dóm Šariš a potom chvíľu vliecť bágle, chvíľu sa prepchávať, plaziť a bágle pre zmenu podávať... A toto celé n-krát a na n-tú...

Nakoľko som vedel, že to nemôže trvať večne a na konci sa vyvalím do spacáku, celkom ma to bavilo. S Gabim sme boli načisto v Gabčiných rukách, pretože iba ona poznala cestu. Ja by som trafil tak naspäť von, ale po hodine dvoch už ani to nie. Tešil som sa na Tatraopen, ktorý som si premenoval na Traktoropen. Keď sme tam prišli a pri maximálne vyžhavenej karbidke som čumel kamsi do tmy, napadal ma Airbusopen... Rozmýšľal som koľko mnoho krát by sa tam vošiel Priepasťový dóm z Četníčky, ale nedostal som sa k rozumnému číslu, pretože keď už sa zdalo, že to snáď končí, rozbehlo sa to znova... Po troch hodinách pravého jaskyniarskeho transportu som sa celý spokojný presúšal medzi stanmi I.bivaku. Mal som šťastie, že Igor Pap potreboval doniesť nový spacák do jaskyne a ja som v ňom za transport mohol spať. V tak dobrom spacáku som ešte nespal. ( Vďaka Igor.) Okolo mňa sa spalo každý v dvoch spacákoch.

Na druhý "deň" len nástup na pracovisko, kde mojou hlavnou úlohou bolo preliezať úžiny a pokúšať sa preniknúť ďalej, trval niekoľko hodín. Žiadny veľký prienik sa nám (Gabika, plzeňák Tomáš a ja) nepodaril, ale aj na tých pár desiatkach popreliezaných metrov (buď to končilo, alebo sme vyšli v známych priestoroch) som sa dokonale jaskyniarsky vyžil. Návrat do bivaku nás kvalitne vyšťavil a tak potom sme sa sústredili na fotenie a upratovanie v okolí I. bivaku. A tiež na zbieranie síl na pokus o prekonanie úžiny v jaskynke cca 50 výškových metrov nad Mesačným tieňom (Gabika a ja). Z tohto pokusu napokon zišlo. Totiž bolo k nemu potrebné lano zo vstupnej šachty a zostalo nám príliš málo času - nestihli by sme lano včas vrátiť pre ďalšiu skupinku vychádzajúcu von. Síce som chvíľu dumal nad bleskovým pokusom, ale prichádzajúca hmla mi túto volovinu vyhodila z hlavy.

Ešte k výstupu z jaskyne. Gabika Gabiho a mňa spoľahlivo vyviedla na svetlo Božie. Mal som už len jeden transporťák, ale bola to sila. Záverečný "bandži" žumarový výstup po dynamickom lane, okorenený vyslobodzovaním zaseknutých transporťákov v vstupnej šachte takisto stál za to. Keď som sa odopol z lana a rozvalil sa na tráve, voda, ktorú mi priniesol Gabi (ešte raz vďaka Gabi), bola lepšia ako tá živá z rozprávky...

A čo na záver? Mesačnému tieňu musím zložiť úprimnú poklonu. Je to fakt Pani Jaskyňa. Môžem ju len odporúčať a som rád, že som tam bol. A ešte by som nemal zabudnúť na jedno poďakovanie a jednu poklonu. Gabika, vďaka za navigačnú službu po jaskyni. Myslím si, že dievčina, ktorá sa "kamaráti" s touto Pani Jaskyňou je fakt Pani Jaskyniarka.