Návrat na Kortmanku

Ján Kasák

Tak už aj na guláš je problém zohnať ľudí? Veď voľakedy nás na ňom bývalo viac ako na pracovných akciách.

No ale pekne po poriadku – nalodili sme sa v Žiline do auta s plným kufrom prepotrebných vecí. A zastali v Sádočnom pred zamknutou novučičkou rampou na lesnej ceste ku Kortmanke. Čo teraz? Nemáme šancu vynosiť všetky veci 6 kilometrov ku chate. Platné povolenie na vjazd je nám tu na nič – zostáva použiť moderné spojovacie prostriedky a telefonovať. Nakoniec sa podarí k rampe dostať človeka s kľúčikom, ktorý nám ho po preštudovaní povolenky na vjazd neveľmi ochotne za 50 centov odpredá.

Sláva, akcia môže pokračovať a o chvíľu sme pri známej mreži do podzemia v sedle medzi Kačkami. Ale čo to? Mreža je poškodená a vedľa nej „polihuje“ aj páchateľ ataku – asi 100-kilové skalisko, ktoré sa skotúľalo zo svahu nad jaskyňou. Miesto dopadu na mrežu je viditeľné, práve v tom mieste, kde býva zvesené lano pri zlanovaní do priepasti. Prebehne nám mráz po chrbte, keď si predstavíme, čo sa mohlo stať. Po bližšej obhliadke vidíme, že skala nespadla náhodou, ale musel sa o to niekto pričiniť. Čerstvo natreté farebné značky na blízkych stromoch, odkiaľ sa zosunula, napovedajú, kto to spôsobil.

Otvárame chatu – pohľad opäť neveselý. Novým obyvateľom sa stala všadeprítomná pleseň, pôjd obsadili plchy. Nuž čo, vyhrnieme rukávy a púšťame sa do práce. Naplánované máme upratanie chaty, kosenie lúky okolo nej, osadenie nového stĺpa na informačný panel pri priepasti, odskúšanie navijaka na spúšťanie do priepasti, porezanie dreva na zimu a ako čerešničku na torte aj varenie guláša.

Napriek komplikáciám s uzatvorenou rampou sa dostávajú k chate ďalšie dve autá s novými pomocníkmi. Nie však auto s cementom určeným na osadenie stĺpa a osádkou, ktorá ešte predtým zabezpečila otvorenie Dúpnej pre školský zájazd. Z auta nakoniec nebolo nič, a tak so značným oneskorením dorazili z Priedhoria pešo a na bicykli. Panel musíme osadiť na ďalšej akcii, rovnako odkladáme aj skúšku navijaka, ktorý sa pre poruchu štartovacieho mechanizmu nepodarilo naštartovať.

Stále však máme dostatok práce – kosenie lúky, rezanie a ukladanie dreva na kúrenie. Osadili sme aspoň provizórny informačný panel na starý stojan a odkotúľali skalu od mreže. Medzitým sa varí guláš a poteší nás príchod posledného, 15-teho účastníka – najstaršieho člena klubu 73-ročného Vladka. Pri putovaní na chatu sa „zakufroval“ a podľa opisu prešiel z Čičmian trasou v tvare špirály s opätovným návratom k dedine. Dorazil tak s „miernym“ oneskorením, ale so šťastným úsmevom. A ten je nákazlivý, najmä pri jeho príhodách a brnkaní na najrôznejšie ošumelé hudobné nástroje – tentoraz putoval s gitarou.

Po guláši, ktorý všetkým náramne chutil, nastala siesta, nie však pre novú adeptku jaskyniarstva Julku, ktorú Bohuš s Jarom zobrali k Sonde na Hrubej Kačke. Ako jediná z prítomných žien a väčšiny mužov tak v tento deň bola v jaskyni, dokonca dvoch, keď predtým zvládla aj úlohu sprievodkyne návštevníkov v Dúpnej.

Akciu končíme v pohode, aká sa dá zažiť iba na tomto čarovnom mieste, pri Bohušovej gitare. Predstavil nám novú pesničku, so spievaním tých starých sme mu radi pomohli. S chatou sa lúčime neradi, dnu je príjemne, vyvetrané, rozkúrené...

Tak, ako? Už viete, že nabudúce potrebujeme opraviť mrežu, betónovať, sprevádzkovať navijak, radikálne upratať chatu... Pridáte sa?