Nezvyčajný objav na Strážove - 20.4.2008

Branislav Pružinec

Meteorológovia sľubovali krásny deň, no zatiaľ vyzeralo počasie celkom opačne. Napriek tomu som sa rozhodol ísť pozrieť vyvieračky do Strážova.

Vybral som si dolinku vpravo od turistického chodníka smerujúceho zo Zliechova na Strážov. Stúpal som popri potôčiku, ktorý sa približne po sto metroch rozdeľuje do štyroch krasových prameňov, vyvierajúcich z podzemia. Celkom vpravo sa nachádza vyschnuté koryto potoka, ktorým preteká voda počas prívalových dažďov. Na vodu som opäť narazil v závere dolinky, v mieste, kde sa začína rozdeľovať do troch menších doliniek. Najviac vody tieklo z tej vľavo, bližšie k turistickému chodníku. Vydal som sa teda po ňom. Po jeho ľavej strane sa dvíhalo niekoľko skalných brál, a tak som sa ich rozhodol preskúmať. Potôčik sa po 50 metroch rozdeľuje, ten väčší je znova naľavo. Chcel som urobiť zopár záberov, fotoaparát však pre vyčerpanú energiu začal „štrajkovať“. Akoby to nestačilo, aj z môjho mobilu zaznel žblnkot ako z potôčika, oznamujúci, že batéria je takmer vybitá.

Zato ja som mal energie na rozdávanie. Pod jednou skalou mi padol do oka kúsok čierneho igelitu. Podišiel som k nemu a ťahám ho spod lístia. Cítim, že to bude niečo väčšie a ťažké. Keď sa okolo začali odvaľovať kamene, preletela mi hlavou myšlienka: nie je to ukrytý tajný vchod do jaskyne? Srdiečko začalo búšiť ako pri zdolávaní „cieľovej rovinky“ pod Prezliekarňou pri Četníkovej. Nakoniec som spod skaly vytiahol približne meter dlhý zabalený predmet. Skrslo vo mne podozrenie – čo ak to vystrelí, nebodaj vybuchne? No zvedavosť bola silnejšia. Nabral som odvahu a začal ten „poklad“ opatrne rozbaľovať. Čierny igelit zakrýval podozrivý predmet omotaný kúskami handier a pod nimi priehľadným zaroseným igelitom, ktorý niekto previazal špagátom. To už bolo zreteľne vidieť obrysy pušky, preto som ďalej nepokračoval. Zatiahol som objav na pôvodné miesto a vrátil sa domov. Zavolal som na 158-ku a ako slušný občan si splnil svoju povinnosť.

Policajti dostali príležitosť otestovať nové auto v teréne a zároveň spoznať krásy Strážova, navyše sa umúdrilo počasie a slniečko pekne hrialo. Po odstavení auta na lúke sme sa v trojici (ja, pán policajt a pani policajtka, ktorá odmietla zostať pri aute z dôvodu blížiacich sa fyzických previerok, vraj treba trénovať) vybrali na miesto nezvyčajného objavu. Cestou si obaja svojimi mobilmi robili zábery prekrásnych zákutí Strážova. Najviac ich zaujali pohľady z výšky na služobné auto, ktoré bolo maličké ako bodka za vetou. Puška po rozbalení bola dosť hrdzavá a našťastie už nefunkčná. Všetko sme pobalili a zniesli aj s odpadkami po turistickom chodníku do auta. Rozlúčil som sa s policajtmi a pohľadom na zapadajúce slnko i s krásnym jarným dňom.