Bola som v Otcovej

Nikola Janceová

Deň po výročnej schôdzi sa uskutočnila akcia alebo skôr exkurzia, na ktorej sa okrem mňa zúčastnili Laco, Milo, Vlado, Tibor, Bohuš, Ivan a Adam. Cieľ našej cesty bol od začiatku jasný – mali sme nasmerované do Otcovej jaskyne, a ja som mala možnosť konečne navštíviť asi najkrajšiu jaskyňu Strážovských vrchov.

V nedeľu ráno sme mali už o pol deviatej zraz pri Pizzerii pod orechom v Priedhorí a odtiaľ sme sa presunuli autami cez dolinu Radotiná, aby sme to mali k jaskyni o kus bližšie. Bližšie to bolo, ale... keď sme vystúpili z áut, prišiel, ako sa hovorí, na psa mráz: bolo tam asi pol metra snehu a taký, no ,,maličký stupáčik“. Po zhruba hodine šliapania sme sa konečne dostali k jaskyni a plná očakávania som sa prezliekla do kombinézy. Po zlezení dovnútra sme si šli najskôr pozrieť menšie priestory a plazivky, kde bola len neporovnateľná časť z toho, čo nasledovalo potom. Uvideli sme nádherné jazierko s ešte krajšou výzdobou nad ním a okolo neho. Z nás, čo sme boli v jaskyni, sa však len dvaja odhodlali vyzuť čižmy a vymeniť teplé ponožky za dotyk studenej vody. Prvý sa na druhú stranu jazierka prebrodil Adam a po ňom aj náš dvorný fotograf Ivan s fotoaparátom a bleskami. Určite mu to však za tie zábery stálo. Menej už Adamovi, ktorému sa podarilo pri ceste naspäť padnúť do ľadovej vody jazierka. Škoda, že som nebola pri tom, lebo medzitým sme ostatní už vyšli z jaskyne von. :-)