Povrchový prieskum južnej strany Strážova - 21.3.2008

Branislav Pružinec

Prechádzal som okolo poľovníckej chaty k tabuli označujúcej NPR Strážov a odtiaľ kolmo nahor. Svah je tam strmý, no približne po 100 m sa ukázala malá „rovinka“. Na nej som našiel v snehu odtopené miesto – výduch s priemerom asi 20 cm. Cez noc napadol nový sneh, výduch bol dobre viditeľný. Odtiaľ som pokračoval priamo hore k spadnutému stromu, na ktorom viselo zopár krásnych farebných cencúľov, skoro ako kvaple v jaskyni. Medzi nimi aj „kvapeľ“, ktorý sa podobá na vyplazený uslintaný jazyk. Po chvíli som sa pustil ďalej do svahu a vyšiel som na starú cestu, ktorá sa končila vľavo v prvej dolinke. Videl som už aj skalné bralá, ku ktorým som chcel zájsť, ale vietor bol z minúty na minútu silnejší a tak strašidelne ohýbal stromy, že som radšej zišiel do dolinky. Kúsok nižšie, smerom dolu po pravej strane, sa začínajú skalné bralá a ťahajú sa ponad vodojem k chodníku do Četníkovej. Na týchto skalách sa vytvoril pekný, približne 6 m vysoký ľadopád. Takmer uprostred ľadopádu steká potôčik. Pod skalami priamo v tej dolinke je zaujímavá vyvieračka. V skalách je zopár malých jaskyniek, jedna z nich má vchod v tvare trojuholníka a možno aj pokračuje hlbšie do vápencového masívu, ale po 1,5 m sa zužuje a ďalej je neprielezná. Prievan bol slabučký (meranie pomocou naslineného prsta), prúdil smerom von. Vnútri jaskynky bolo počuť dosť silný hukot, ale to pripisujem silnému besnejúcemu vetru vonku. Po celý čas, čo som bol pri ľadopáde, krúžili nado mnou odvážne krkavce, možno som im pripadal ako nádejná korisť – budúca obeť výčinu počasia.

Keď začalo husto snežiť, zišiel som k spomínanej vyvieračke a pobral sa domov. Znova som si uvedomil, že na Strážove a zvlášť pod jeho povrchom sa ukrýva ešte veľa nepoznaných krás a zaujímavostí. Len treba nájsť cestu k nim.