Povrchový prieskum Strážova - 4.5.2008

Michal Uriča

Počasie podľa predpovede na nedeľu malo ukázať svoju menej priaznivú tvár, no pri našom rannom stretnutí o 8.00 na sídlisku Stred to nevyzeralo najhoršie. Dvoma autami sme sa v širšej zostave Bohuslav Kortman, Daniela Kortmanová, Miroslav Kocúrik, Igor Haviar, Ladislav Bajzík, Daniel Behrík, Michal Uriča a Lenka Jeleníková vybrali smerom na Pružinu-Priedhorie s cieľom vystúpiť na vrchol Strážova (1213 m n. m.) v Strážovských vrchoch a vykonať povrchový prieskum niektorého z jeho svahov. V Podskalí ešte dopĺňa zostavu Jozef Dinga a pokračujeme ďalej v ceste. Na poslednom úseku lesnej cesty v doline za Priedhorím je veľmi hustá premávka peších turistov, pretože sa tu koná tradičný májový výstup na Strážov, organizovaný turistickým oddielom z Pružiny.

Autá zaparkujeme okolo deviatej hodiny na sútoku potokov pri križovatke turistických chodníkov Pod Hrádkom a označujeme ich viditeľne povoleniami na vstup. Ďalej pokračujeme už po vlastných po zelenej značke popri toku Strážovského potoka. Prechádzame popod chatu Červíková, okolo senníka a popri potoku ďalej i napriek tomu, že zelené turistické značenie odbočuje vpravo do lesa. My sa tentoraz riadime značením pružinského výstupu, celú cestu lemujú biele papierové stužky uviazané na konároch. Približne po 500 metroch odbočujeme vpravo do strmého svahu, kadiaľ vedie chodník naznačený i v turistickej mape. Zhadzujeme vrchné vrstvy oblečenia, pretože terén je skutočne poriadne strmý. V stabilnom tempe v zástupe prichádzame na Medvediu skalu, kde si doprajeme krátke vydýchnutie a kocháme sa výhľadmi z exponovaného skalného brala. Obdivujeme mohutný rozoklaný masív Sokolia, Mažiar či Hrubú Kačku a aj samotnú dolinu Strážovského potoka, ktorá sa krásne zelená priamo pod nami. O chvíľu po našom príchode prichádza i Bohušov syn Dobro, ktorý sem so svojou partiou vystúpil náročnejším terénom cez vodopády.

Po skompletizovaní zostavy pokračujeme v stúpaní, ktoré sa postupne zmierňuje, až prichádzame do sedla, kde sa pripájame na červenú značku zo Zliechova. Všade vôkol sa ako zelená perina rozprestiera cesnak medvedí a vzduchom sa nesie jeho typická aróma. Kráčame po červenej značke a serpentínami naberáme ďalšie výškové metre. Nakoniec po traverze svahu prichádzame na rozľahlú Lúku pod Strážovom. Opäť kompletizujeme družstvo a poľahky zdolávame posledný úsek výstupu na najvyšší vrchol celého pohoria. Na vrchole je z dôvodu akcie tak ako počas celého výstupu pomerne mnoho ľudí, panuje tu veselá nálada, a to i napriek chladnému vetru zo severu. Starosta Pružiny prichádzajúcich zohrieva pohárikom a organizátori odovzdávajú účastníkom výstupu i pamätný výstupový list. Keďže na vrchole je nevľúdne, poberáme sa do závetria na lúku, kde sa dohadujeme na ďalšom postupe. Bohuš s manželkou Dankou a ja s priateľkou Lenkou sa vydávame na povrchový prieskum, zvyšok družstva zostupuje tou istou trasou nadol. Dohodnuté miesto stretnutia je v Esprese pod orechom v Priedhorí.

Prieskum začíname okolo 11.15, od turistického smerovníka Lúka pod Strážovom ešte pokračujeme asi 200 – 300 metrov po značke. Následne z nej odbočujeme vpravo smerom k Úvalu. Rozdeľujeme sa a v rojnici prehľadávame terén v snahe lokalizovať prípadné jaskyniarsky zaujímavé javy. Prieskum prebieha v úseku, ktorý možno zhruba vymedziť medzi Úvalom a Strážovskými vodopádmi. Nachádzam sa najvyššie a už po pár sto metroch na mňa zdola Bohuš volá, aby som preveril väčší otvor asi dvadsať výškových metrov nado mnou. V strmom teréne sa šplhám nahor a úsilie nie je márne. Otvor ploského tvaru so šírkou cca 3,5 metra a výškou do 1 metra pokračuje ďalej do skaly a postupne sa zužuje; zakončený je oblou pevnou skalou, bez známok ďalšieho pokračovania. Vzdialenosť od vchodu po koniec jaskyne odhadujem na 6 metrov. Dno jaskyne je „vystlané“ ostrými kameňmi, opadanými zo stropu následkom mrazového zvetrávania. Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 1080 metrov.

Pokračujeme ďalej v prieskume, oddeľujem sa od skupinky a  ďalej traverzujem svah v jeho hornej časti. Nič zaujímavé nenachádzam, no uvedomujem si, že som akosi ostal sám. Vraciam sa teda späť a nachádzam Bohuša so ženskou časťou tímu pri ďalšej jaskynke. Nachádza sa takmer presne pod prvým objavom, asi o 50 výškových metrov nižšie, teda v nadmorskej výške 1030 metrov. Vchod je trojuholníkového tvaru s výškou do 1 metra a je vystlaný lístím, ďalej v jaskynke drobnou sutinou. I táto jaskynka sa čoskoro končí neprielezne, jej odhadovaná dĺžka je 4,5 až 5 metrov.

Po preskúmaní jaskyne sa vyberám so ženskou časťou tímu vľavo ku skalnému radu orientovanému podľa vrstevnice, Bohuš vpravo smerom na Úval, k mohutnému skalnému radu, smerujúcemu nadol. Ani jeden ďalšie jaskyne už nenachádzame, Bohuš narazil len na niekoľko skalných dier a mohutné abri v skalnom rade, ja som našiel jedno menšie pri zostupe v ľavej časti svahu. Postupne schádzame do oblasti vyvieračiek, pôda začína byť rozmočená a pramienky sa spájajú do jednej z vetiev Strážovského potoka. Zostupujeme žľabom popri potoku, niekoľkokrát križujeme výrazné chodníky vyšliapané lesnou zverou. V ústí žľabu sa spájame s druhým žľabom, ktorým priteká potok od vodopádov. Okolo vkusne zrekonštruovanej chaty Za močarinou sa vraciame späť na chodník v doline Strážovského potoka.

Je zhruba pol druhej, auto bez ujmy prečkalo pochod peších turistov, a tak sa zberáme na odchod. So zvyškom skupiny sa podľa dohody stretávame v esprese v Priedhorí a po občerstvení sa zberáme domov. Zastavujeme sa ešte nakrátko v Podskalí, aby sme vykonali prieskum novej krčmy, a odtiaľ už smerujeme rovno domov. Je 15.15 a akcia sa končí na rovnakom mieste, ako sa ráno začala.

Do zoznamu jaskýň po dnešnej akcii teda pribudnú ďalšie dva prírastky. Bohatší o pekné zážitky sme však aj my. Možno sa nám pri spomienke na ne sem bude ľahšie vracať. Obe nové jaskyne musíme totiž ešte zamerať a nakresliť ich mapy.