Priepasť na Žibrici

Text: Miloslav Lisý | Foto: Peter Užovič a Miloslav Lisý

Najvýznamnejšia jaskyňa Zoborskej skupiny pohoria Tribeč a asi aj celého Tríbča lákala jaskyniarsku podskupinku Topvar už odvtedy, čo sme prvý krát stáli pri jej uzávere. Podnikla sa aj solídna príprava - M.Lisý prenikol cez extrémne úzky otvor vedľa kovovej platne uzáveru, zlanil vstupnú do 50m hlbokú šachtu a preskúmal možnosti bezpečného vystrojenia jaskyne. Neskôr spolu s A Turečkom prerokovali a v podstate dohodli fotodokumentačnú akciu s vedením lomu, v areáli ktorého sa priepasť nachádza. A potom nastalo obdobie neschopnosti nájsť vhodný termín. Až po približne dvoch rokoch a dvoch mesiacoch sa konečne podarilo zladiť termín pre štyroch zlaňovania a žumarovania schopných jaskyniarov. A tak sme s týždňovým predstihom informovali vedenie miestneho lomu a dostali sme prísľub "odvarenia" zazváraného uzáveru. Vzápätí na to hlavný organizátor akcie (M.Lisý) chytil nejaký infekt horných dýchacích ciest a napriek zúfalej snahe sa mu ho plánovanej sobotnej akcie nepodarilo preliečiť... Robil si síce nádeje, že to snáď zlyhá ešte na niekom inom, aby sa mal na čo vyhovoriť, ale tieto nádeje sa ukázali ako márne.A tak mu nezostalo nič iné, iba zaťať zuby a ísť aj chorý. Vedúci lomu p. Tencer nám vyšiel v ústrety a vyviezol nás na terénnom aute aj s materiálom až pri vchod do jaskyne. Peťovi Užovičovi sa ušla nevďačná úloha zostať na povrchu a čakať na vystriedanie od prvého, ktorý vylezie von. Meteorológovia síce predpovedali počasie bez zrážok, ale vonku bolo veterno a snežilo. Už z dna šachty sme neboli schopní sa s Peťom nijako dokričať... Zlanili sme do Karfiolového dómu na dno jaskyne a krása jeho výzdoby a aj jeho veľkosť nám doslova vyrazili dych. Pokúšali sme sa čosi "rýchlo" pofotiť, nakoľko vstupnú šachtu sa príliš nafotiť nepodarilo.Aby to bolo veselšie, na videokamere hneď v prvých sekundách vykapala batéria. M. Lisý sa potom vypravil na cestu von. Spolu s "bacilom" to bolo dosť namáhavé a hlavne to dlho trvalo. Peťo to našťastie hore v tom nečase vydržal a zlanil za chalanmi dolu pokračovať vo fotení. M. Lisý sa presunul do auta, kde sa pri naštartovanom motore a pustenom kúrení snažil "udobriť" s bacilom. Do dvoch hodín chalani vyliezli von a odstrojili jaskyňu. Čo povedať o jaskyni? Jej hĺbka určite presahuje 60m. Výzdoba Karfiolového dómu napriek istým poškodeniam po predchádzajúcich "návštevníkoch" je uchvacujúca, je v nej aj nejaký neporiadok po baníkoch. V 80-ych rokoch tu vraj robili výskum nitrianski jaskyniari ale nie sú po nich vidno nijaké stopy sondovacích prác. Pravdepodobne sa iba snažili vyšetriť akoby druhý vstup do Dómu - tento otvor pod stropom vyzerá zdola naozaj veľmi lákavo - mohla by za ním byť hoci podobná šachtisko akou sme doň prišli. Jaskyňa pamätá za cca 60 rokov od svojho objavenia aj nehody. Podľa p. Tencera jeden z nitrianskych jaskyniarov si v nej za nám neznámych okolností zlomil nohu a tragédia sa stala v roku 1987, keď do jaskyne (pravdepodobne iba na dno šachty) zostúpil občan z Bádic, povolaním baník a to bez technických pomôcok a na tenkom konopnom lane. Po tomto sa pokúšal voľne vyliezť hore. Je to takmer 50m iba s tromi možnými štandami na oddych a značné úseky hlavne záverečný sú v previse. Podľa parťáka, ktorý ho čakal hore, mu chýbalo už iba pár chmatov, aby sa dostal hore, keď sa už neudržal a zletel dolu... Pravdepodobne pod vplyvom týchto udalostí tu a asi aj inde nitrianski jaskyniari ukončili svoju činnosť. Zimný termín sme volili hlavne kvôli sčítaniu netopierov - v jaskyni zimovalo min. 80 podkovárov malých. Keďže sme si nesplnili vytýčené dokumentačné ciele a žiaľ pre iné neodkladné povinnosti nemohol s nami dolu ísť ani p.Tencer, predbežne sme sa dohodli na druhom pokuse niekedy v lepšom počasí na jar.Zdá sa,že v jaskyni nemožno vylúčiť možné pokračovanie aj na jej dne, hlavne dno pod vstupom vyzerá nádejne - takto to popisovali už aj prví prieskumníci v 50-ych rokoch. Triezvejšie to však posúdime až pri plánovanej druhej návšteve.