Pružinská Dúpna jaskyňa v záplave svetla

Text: Michal Uriča, Foto: Ivan Pohanka

Na nedeľu 31. mája 2009 jaskyniari z JK Strážovské vrchy opäť pripravili zaujímavú akciu pre verejnosť, ktorá sa pomaly stáva tradíciou. Ako informovala nielen klubová stránka, ale i viacero turistických či osobných stránok, na tento deň bolo pripravené nasvietenie a sprístupnenie Pružinskej Dúpnej jaskyne. Osobne som sa na akciu veľmi tešil, pretože takto som ešte našu najznámejšiu jaskyňu Strážovských vrchov nevidel. Neváhal som ani chvíľu a svoju účasť som okamžite potvrdil. A neodradilo ma ani nepriaznivé počasie, ktoré nakoniec celý víkend zhoršovalo náladu.

Ešte v sobotu pred sprístupnením Bohuš Kortman odhrabal lístie z prístupového chodníka. V nedeľu ráno sme vyzdvihli občerstvenie od nášho čestného člena Jána Janigu a zostavu sme skompletizovali na základni v Priedhorí. Potrebné vybavenie – elektrocentrálu, svietidlá, káble, pohonné hmoty, spolu s občerstvením sme previezli po asfaltke čo najbližšie k jaskyni. Odtiaľto sme všetko vrátane stola, zvukovej aparatúry a vlastného výstroja museli už vyniesť vlastnými silami. Dážď sa nám snažil situáciu skomplikovať, ale nepodarilo sa mu to. Hoci je chodník strmý a bol i vinou dažďa poriadne šmykľavý, všetko prebehlo hladko a načas, i keď poniektorí cestu ku jaskyni merali s nákladom i viackrát. Jaskyňa bola vystrojená osvetlením, elektrocentrála si pufkala za skalou a sprievodcovia čakali na prvých návštevníkov. S obavami sme sledovali oblohu a chodník k jaskyni, či niekto v nečase na prehliadku jaskyne vôbec príde.

Nemuseli sme ani dlho čakať, a prví návštevníci už dupkali pred jaskyňou. Tu si ich už postupne na prehliadku preberali po skupinkách Bohuš Kortman a Janko Kasák, skupinku rodákov a priateľov previedol jaskyňou i Igor Haviar. Pár desiatok metrov za vchodom si návštevníci mohli na vlastných ušiach odskúšať, aká je v jaskyni akustika. Odzneli tóny diel slávneho J. S. Bacha a zimomriavky mnohým nabehli pri známej ľudovej piesni Na Kráľovej holi.

Na ďalších miestach v jaskyni sa návštevníci dozvedeli informácie o vzniku jaskyne, jej výzdobe, využití človekom v dávnych dobách i počas poslednej vojny ako úkrytu či o aktivitách jaskyniarov zameraných na poznávanie, dokumentovanie i ochranu jaskyne. Asi najviac však zaujali návštevníkov obyvatelia jaskyne – a to tak minulí, ako aj súčasní. Deti i dospelí s údivom počúvali rozprávanie o jaskynnom medveďovi či levovi, ale zaujali ich aj netopiere – lietajúce cicavce, ktoré obývajú jaskyňu najmä v zimnom období.  

Skupinky sa v jaskyni striedali ako na páse, a až sme sa čudovali, že i napriek skutočne nepriaznivému počasiu prišlo toľko ľudí. Prvé návštevy sa začali o desiatej ráno a posledná skupina vošla do jaskyne ešte krátko pred štvrtou. Do jaskyne sa vybrali celé rodiny s deťmi, nechýbali ani pamätníci so zaujímavými spomienkami na svoju mladosť a Dúpnu jaskyňu. Celkovo podľa môjho odhadu navštívilo jaskyňu minimálne 250 ľudí, čo ráno nik z nás nečakal. Odhodlanie návštevníkov som obdivoval aj po ceste nadol s plným ruksakom a rukami nákladu po rozmočenom a šmykľavom chodníku i na asfaltovej ceste dolinou Rečica do Priedhoria, na ktorej som do nitky zmokol.

Osobne som si však nedeľu strávenú v Dúpnej jaskyni pochvaľoval, a dúfam, že spokojní boli i jej návštevníci. Verím, že jaskyňa splnila ich očakávania a radi sa sem budú vracať. Veď i to je cieľom našej snahy o vyhlásenie Pružinskej Dúpnej jaskyne za verejnosti voľne prístupnú, ktoré by sa v najbližšom čase malo stať skutočnosťou.