Rajecké Teplice

Ivan Pohanka

Kompletná prezentácia Ivan Pohanku aj s fotodokumentáciou

Našiel som Milove a Igorove autá a vydal som sa po stopách v snehu. Po niekoľkých metroch som prišiel na značkovaný chodník, kde sa ich stopy strácali medzi desiatkami iných stôp. Pokračoval som len tak, niekde smerom hore s nádejou, že si všimnem odbočku k jaskyni. Hore pod skalou sa odpojilo niekoľko stôp a skončili pred strmou puklinou. Cesta ďalej viedla len po starom hrdzavom oceľovom lane. Zaváhal som, či pokračovať. Tenké lano sa zle držalo a oziabalo v rukách bez rukavíc, ale zvedavosť mi nedala pokoj.

Z jaskyne vanul výrazne teplý a vlhký vzduch. Pri vstupe do jaskyne som našiel na zemi pohodené veci. Skúšal som volať do jaskyne, pískať, ale nik sa neozval. Rozmýšľal som, ako nechať chalanom pozdrav. Zjesť im obed, čo nechali voľne položený na veciach, sa mi zdal priveľmi „tvrdý“ pozdrav. Tak som im aspoň zauzlil maskáče... :-)

V okolí skaly sa nachádzajú aj iné diery bez zjavného prievanu, niekde však musí mať jaskyňa nasávací otvor. Ale kde???

Od jaskyne som vyšiel na hrebeň a po hrebeni prišiel na Bielu skalu. Cestou som urobil pár fotiek Lietavského hradu, Malej Fatry a krajiny v okolí.