Skryšná diera – Bujolyuk 21. a 22.3.2009

Text a foto: Milo Lisý

V sobotu 21.3. večer sme sa konečne prepracovali k tomu, aby sme nainštalovali roxorové stupačky do postupne sa prehlbujúcej priepasti. Len na poslednej akcii 14.3.2009 zostava Kompanický, Lieskovec, Tureček, Vojtuš a Lisý vyťahala na povrch rekordných 520 vedier materiálu a to značne znížilo dno a skomplikovalo schádzanie naň. Odmenou za tento výkon nebola len táto komplikácia, ale aj fakt, že sa odkryli voľné škáry kamsi do neznáma, že ubúda hliny a neubúda pizolitickej a inej sintrovej výzdoby... A tak v spomínanú sobotu o 17hod sa Paľo Vojtuš, Patrik Ďurič (mimochodom 14-ročný šikovný chalanisko z Kovariec) a Milo Lisý postarali s pomocou už opravenej vŕtačky o osadenie piatich stupačiek a vytiahnutie 30 vedier materiálu. Povzbudivé bolo aj to,že škáry na najhlbšom mieste jaskyne napriek bezvetriu vonku a teplote blízkej vyrovnanej vykazovali mierne ale zreteľné pulzujúce prúdenie vzduchu... A tak na druhý deň poobede nastúpila zostava Ďurič, Lieskovec, Tureček, Vojtuš a Lisý prišla naostro testovať trojnožku (vyrobenú A. Turečkom) a kladku. Test dopadol vcelku úspešne, táto „mechanika“ šetrí minimálne jednu ľudskú silu. Vyťažilo sa 305 vedier materiálu a tak sme ešte nakoniec museli osadiť ďaľšiu stúpačku. Odkryté škáry sa nepodarilo celkom ušetriť od prisypania, ale pravdepodobne sme práve vďaka tomuto získali ďaľšie povzbudenie. Z nám neznámych priestorov vyletel/vyliezol? netopier (Myotis myotis), chvíľu poletoval medzi kopáčmi a nakoľko von do mrazivého vetra sa mu nechcelo a nechcel nám ani ukázať odkiaľ prišiel, napokon „zaparkoval“ vysoko na strope jaskyne. Veľmi to pripomenulo netopiera z Autobusovej plazivky v Četníkovej svadbe a za touto plazivkou dnes poznáme cca 300m priestorov... Chlapi v jaskyni opäť pociťovali zreteľné poryvy prúdenia vzduchu, avšak tieto treba takmer s určitosťou pripísať mrazivému vetrisku na povrchu. Stále však zostáva v platnosti tvrdenie, že Bujolyuk sa po každej pracovnej akcii javí perspektívnejší ako pred ňou. Zdá sa, že jaskyňa sa nám aspoň takto snaží odmeniť za mnohodňové náročné hľadanie jej vchodu na základe preúbohých viac ako 50 rokov starých údajov od archeológa Bártu. Ale ako povedal, jeden z hľadačov Adam Tureček: „Ako dobre, že to popísal tak mizerne, veď vďaka tomu sme objavili aj jednu neevidovanú jaskyňu a hlavne sme spoznali kus nádherného a jaskyniarsky perspektívneho perspektívneho územia, kam by sme sa inak asi nedostali...“